Výkrik, Výbuch I. – II., Pripútaní, Odsúdení, Svedkovia, Noc, Únik, Dvojica I. – II., Stĺp, Vojnové utrpenia
In: B. Juríčková: Bohumil Bača. Trnavský samosprávny kraj – Záhorská galéria v Senici, 2007, s. 28, ISBN 978-80-85738-63-6

Kresby, vytvorené kombinovanou technikou z obdobia krátkeho autorovho pedagogického pôsobenia na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Kremnici, ktoré pokračujú v nastúpenej línii expresívneho tragizmu a ďalej cizelujú raný znakový program. Jedno alebo dvojfigúrové krížové kompozície v neurčitom priestore, kde postavy samy so sebou zvádzajú apokalyptické zápasy, vnútorné existenciálne boje. V extáze citového zaujatia obnažujú mystérium ľudských osudov, hrôzy vojnových katakliziem, plných absurdity, zúfalstva a bezpredmetnej krutosti, ale aj tragiku vlastného ega jednotlivca. Krvavá dráma človeka, odohrávajúca sa na neveľkej ploche papierového zvitku, sa v koncentrovanom uchopení témy, intenzitou výrazu a vnútornou angažovanosťou na úrovni fortissima hlási k protivojnovému odkazu v línii maliara Cypriána Majerníka a najmä drásajúceho grafika Kolomana Sokola. Ich vonkajšia finálna forma sa rodí vždy z emócií. Extrémne deformované, do krajnosti odhmotnené giacomettiovské vertikály konštruktívneho figurálneho tvaru preexponovanou mimikou, dramatickou grimasou tváre nie sú síce abstraktnými kupkovskými kolmicami, ale obdobne organizujú plochu obrazu ako „páteře života prostoru“.* Tieto vypäté extatické formy priznávajú tiež evidentný záujem autora o sochársku radiáciu tvorby.**

* Pôvodná reflexia Františka Kupku: „ Slavnostní kolmice je páteří života prostoru.“
** Jasne to dokumentovala už autorova výstava v Galérii mladých v Bratislave v roku 1970 (spoločne s maliarom
Františkom Féglom). Vystavoval tu monumentálne koncipované plastiky a trojrozmerné objekty v línii naznačeného excentrického kresbového programu.

Božena Juríčková

Výkrik, Výbuch I. – II., Pripútaní, Odsúdení, Svedkovia, Noc, Únik, Dvojica I. – II., Stĺp, Vojnové utrpenia
In: B. Juríčková: Bohumil Bača. Trnavský samosprávny kraj – Záhorská galéria v Senici, 2007, s. 28, ISBN 978-80-85738-63-6

Kresby, vytvorené kombinovanou technikou z obdobia krátkeho autorovho pedagogického pôsobenia na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Kremnici, ktoré pokračujú v nastúpenej línii expresívneho tragizmu a ďalej cizelujú raný znakový program. Jedno alebo dvojfigúrové krížové kompozície v neurčitom priestore, kde postavy samy so sebou zvádzajú apokalyptické zápasy, vnútorné existenciálne boje. V extáze citového zaujatia obnažujú mystérium ľudských osudov, hrôzy vojnových katakliziem, plných absurdity, zúfalstva a bezpredmetnej krutosti, ale aj tragiku vlastného ega jednotlivca. Krvavá dráma človeka, odohrávajúca sa na neveľkej ploche papierového zvitku, sa v koncentrovanom uchopení témy, intenzitou výrazu a vnútornou angažovanosťou na úrovni fortissima hlási k protivojnovému odkazu v línii maliara Cypriána Majerníka a najmä drásajúceho grafika Kolomana Sokola. Ich vonkajšia finálna forma sa rodí vždy z emócií. Extrémne deformované, do krajnosti odhmotnené giacomettiovské vertikály konštruktívneho figurálneho tvaru preexponovanou mimikou, dramatickou grimasou tváre nie sú síce abstraktnými kupkovskými kolmicami, ale obdobne organizujú plochu obrazu ako „páteře života prostoru“.* Tieto vypäté extatické formy priznávajú tiež evidentný záujem autora o sochársku radiáciu tvorby.**

* Pôvodná reflexia Františka Kupku: „ Slavnostní kolmice je páteří života prostoru.“
** Jasne to dokumentovala už autorova výstava v Galérii mladých v Bratislave v roku 1970 (spoločne s maliarom
Františkom Féglom). Vystavoval tu monumentálne koncipované plastiky a trojrozmerné objekty v línii naznačeného excentrického kresbového programu.

Božena Juríčková